Môj najlepší priateľ - Kurt Cobain

Autor: Jana Pšenková | 4.4.2011 o 23:32 | (upravené 5.4.2011 o 0:07) Karma článku: 7,53 | Prečítané:  2468x

5. apríl. Deväťdesiaty piaty deň v gregoriánskom kalendári. Pre mnohých všedný deň, ako každý iný. Pre milióny fanúšikov alternatívnej rockovej hudby deň, kedy každoročne smútia nad smrťou legendy a jednej z najväčších hviezd tohto žánru, Kurtom Cobainom. Ľuďmi milovaný i zatracovaný, niektorými obdivovaný, inými nepochopený. No nikto ho nepoznal tak ako ja - Boddah.

kurt.jpg

Naše prvé stretnutie si pamätám, akoby to bolo včera. Kurt mal niečo cez dva roky. Ležal v posteli a ja som sa pomaly priplazil k nemu. „Kurt, spíš?" spýtal som sa ho. A konečne sa mi podarilo to, o čo som sa snažil už dlhšiu dobu: po prvý krát odpovedal. Bol som z toho veľmi nadšený, preto mi nemôžete zazlievať, že si už presne nepamätám čo bolo témou našej prvej konverzácie. Rozprávali sme sa však veľmi dlho, až dokým mu hlávka nepadla únavou a neuložil sa do krajiny snov.

Od tejto noci sme boli s Kurtom nerozlučná dvojica. Kamaráti na život a na smrť. Najlepší priatelia. Zdôveroval sa mi so všetkými tajomstvami, pocitmi a snami. Bol som pri ňom počas jeho ťažkého detstva. Vtedy, keď sa jeho mama vracala opitá domov z práce, i vtedy, keď ho otec bil aj za tie najmenšie prehrešky. No potom sa jeho rodičia rozviedli a začalo sa Kurtovo časté sťahovanie. Ale ja som ho neopustil. Bol som pri ňom v každej domácnosti, vo všetkých 10 rodinách, ktoré za 4 roky vystriedal. Bol som s ním tých pár mesiacov, kedy prespával u svojho profesora, dokonca i vtedy, keď trávil noci pod mostom pri rieke Wishkah.

I napriek tomu, že som pri ňom stál po celý ten čas, sa Kurt zmenil. Poznačený týmto životom sa z neho stal utiahnutý samotár. Cítil sa nešťastný a osamelý. Okrem mňa nemal žiadnych iných priateľov. Pri snahe zabudnúť na ťažké detstvo sa dostal k marihuane a LSD. No okrem toho mal aj lepšiu útechu. Už v prvej triede som si všimol, že má veľký talent na kreslenie. Najviac som sa tešil, keď kreslil Mickey Mousa. Bola to naša najobľúbenejšia postavička. Radosť z kreslenia mu ostala aj v dospelosti, avšak jeho obrazy sa zmenili. Z pôvodne veselých motívov sa stali obrazy plné smútku, strachu a pesimizmu. No aj tak sa jeho talent na kreslenie nedal porovnať s jeho talentom na hudbu, s ktorým sa, podľa mňa, už vlastne narodil. Pamätám si ako sa tešil zo svojej prvej gitary, ktorú dostal od tety, keď mal 14 rokov. Bola pomaly väčšia ako on, no aj tak ju všade vláčil so sebou. A tak sa hudba stávala pre neho stále väčšou a väčšou vášňou, až mi rok pred maturitou oznámil, že odchádza zo školy a chce si založiť vlastnú kapelu.

Pamätám si ako Kurt celé dni trénoval na svojej gitare a skladal nové a nové piesne. Detské idoly ako Beatles  a Monkeys postupne vymenil za Queen, Jimiho Hendrixa, Led Zeppelin, Kiss či Aerosmith. Na strednej škole sa zoznámil s Kristom Novoselicom a presviedčal ho aby spolu založili skupinu. Priznám sa, trochu som žiarlil. Bál som sa, že ma Krist nahradí. Ale vedel som, že hudba je pre Kurta najväčšou vášňou, preto som ho podporoval. A tak sa nakoniec Kurtovi jeho zámer podaril, presvedčil Krista a zrodila sa „Nirvana".

„Hudba je na prvom mieste. Potom príde text." Tieto slová mi Kurt opakoval veľmi často a riadil sa nimi aj pri skladaní svojich piesní. No myslím, že do textov vkladal veľmi veľa. Často sa týkali rozvodu jeho rodičov, či jeho závislosti od drog. Jeho hudba bola plná pesimizmu a depresie a v konkurencii pozitívnych piesní od Madony či Michaela Jacksona nikto neveril, že by taký rachot mohol zaujať aspoň zopár ľudí. Prišiel však zlom, a po dlhej snahe dostať sa do povedomia verejnosti, predajnosť albumov prekračovala hranicu miliónov. Nirvana sa zo dňa na deň stala slávnou. No videl som na Kurtovi, že z toho nie je nadšený. Práve naopak, upadal stále do hlbších a hlbších depresií.  Verejne odmietal slávu a jej následky znášal s horkosťou. Začal sa stále viac utiekať k drogám, až im úplne prepadol a rozvinula sa u neho závislosť.

list.jpg

Keď mal Kurt 25 rokov oženil sa svojou partnerkou, speváčkou skupiny Hole, Courntey Love. V auguste toho roku sa im narodila dcérka Frances Bean. Bolo to nádherné dieťa s očami blankytnej farby ako mal jej otec. Kurt ju veľmi miloval. Rád sa s ňou fotografoval a ja som na ňom videl, že je konečne šťastný. No Courtney nebola pre neho tou správnou ženou. Bola takisto ako on závislá od drog a svojim správaním mu namiesto pomoci častokrát iba ubližovala. Aj vďaka nej strácal poslednú chuť do života. No ja som s tým nič nemohol urobiť. A tak, 5. Apríla 1994, ukončil svoje životné peklo s poslednými slovami v rozlúčkovom liste venovanom mne. Kurt sa so mnou lúčil a písal: „Už vo mne nie je žiadna vášeň, preto pamätaj - je lepšie zhorieť ako vyhasnúť."  No ja som ho ani v tejto chvíli neopustil, a do jeho rockového neba som odišiel spolu s ním...

 

* Boddah - Kurtov imaginárny priateľ z detstva

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?