Keď sme my mladí bez práce

Autor: Jana Pšenková | 6.4.2011 o 1:11 | (upravené 6.4.2011 o 1:21) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  2246x

Bola asi polovica júla minulého roku, keď mi z vysokej školy prišlo rozhodnutie, že moje odvolanie neprijímajú, no i naďalej mi ponúkajú možnosť študovať externe v odbore, ktorý som si vybrala. Možno som nebola príklad práve najzodpovednejšej študentky, no veci si ľahko zapamätám, čo pomohlo k môjmu prospechu, ktorý sa väčšinou pohyboval v priemere do 1,5. Aj maturitné vysvedčenie sa vydarilo. A na záver, prijímacie skúšky s krásnym počtom bodov vo veľkom presahujúci potrebný počet. No i tak to na dennú formu môjho vysnívaného odboru nestačilo. Ocitla som sa totiž pod hranicou prijímaného počtu študentov.  

„Tak teda beriem externé. Je to lepšie ako nič a neskôr môžem na denné prestúpiť." Veta, ktorú som si opakovala pri vypisovaní návratky potvrdzujúcej môj nástup na vysokú školu. Spočiatku ma mrzelo, že musím do školy chodiť v soboty, že si nemôžem skúsiť ten pravý študentský život. Ale našla som si prácu v reštaurácii. Nebola to vysnívaná práca, ale bola to dobrá práca. Zaplnila väčšinu času, ktorý by som pravdepodobne presedela doma pred televíziou, bola som v neustálej spoločnosti ľudí a samozrejme, každý mesiac mi pravidelne pribúdala nejaká tá suma na účet. Lenže pekná idyla netrvá večne a ja som kvôli zdravotným problémom musela v práci skončiť.

Určitý čas boli pre mňa pravidelné iba návštevy lekárov. No podarilo sa a po mesiaci a pol boli zdravotné problémy vyriešené. A to už bolo v plnom prúde skúškové obdobie, teda som lekárov v pravý čas vymenila za knihy. Skúškové však netrvá večne a po jeho skončení sa bolo treba začať niečomu venovať. Avšak prestup na denné štúdium, ktoré som plánovala po prvom semestri, sa mi už nezdal ako najlepší nápad. Páčilo sa mi mať pravidelný prísun peňazí, ktoré som si zarobila sama, a teda som nebola závislá ani od jedného zo svojich rodičov. Tak som začala pracovať na získaní zamestnania.

Napísala som si krásny životopis, v ktorom som predstavila tie najlepšie vlastnosti, zručnosti, vedomosti a skúsenosti. Mojou každodennou činnosťou sa stalo prezeranie pracovných ponúk na internetových stránkach a v inzerátoch novín a rozposielanie životopisov. A potom som len čakala a čakala a čakala... Po niekoľkých dňoch prišla prvá odpoveď: „Ďakujeme Vám za Váš záujem o prácu v našej firme, ale prijali sme človeka s väčšou praxou." Ale veď nevadí. Pre jednu firmu sa svet nezrúti. A čakala som znova. Lenže e-maily, ktoré prichádzali, boli vždy rovnaké, ako ten prvý. A takto čas plynul a ja som bola stále viac a viac sklamaná. Veď predsa ovládam prácu s počítačom na vynikajúcej úrovni. Dokážem sa porozprávať po anglicky o všetkom, čo v danom momente potrebujem. A spĺňam aj iné požiadavky. Som aj študentka externého štúdia v ekonomickom smere, aj mám vlastnosti, ktoré vyžadujú. No očividne to nestačilo. Prečo? Jedinou odpoveďou je: PRAX.

Aj keď niektoré firmy píšu, že nie je potrebná prax na pracovnú pozíciu, ktorú ponúkajú, i tak uprednostnia niekoho, kto ju má. Avšak kde a ako prax nadobudnúť, keď nikde nedostanem šancu? No určite to nie je len o mne. Poznám množstvo mladých ľudí (a určite je aj množstvo tých ktorých nepoznám), ktorí majú chuť pracovať, no keďže nemajú prax, práce sa nedočkajú. Dokonca ani ako čašníci, upratovačky, či predavači. Bohužiaľ, je to len na rozhodnutí firmy, koho si do svojich radov priberie. Niekedy nepomôžu ani všetky splnené požiadavky, ak sa objaví človek, ktorý podobnú prácu (alebo si to teda aspoň napísal do životopisu) vykonával už aj predtým. Desiatky rovnakých odpovedí a podobné situácie hromady známych ma v tom stále viac utvrdzujú. A dokazujú to aj merania. Veď až 22% z celkovej nezamestnanosti na Slovensku predstavujú mladí ľudia vo veku od 15 do 25 rokov. A keď sa aj človek snaží, ponuky sa nehrnú niekomu bez skúseností. A ani sa tak ľahko hrnúť nebudú, keďže zamestnávatelia uprednostnia starších a skúsenejších, teda nebude ani šanca skúsenosti získať. Lenže, keď radšej zamestnajú ľudí s praxou v obore, kým ich nahradia v budúcnosti? A kedy aj my dostaneme šancu a prejvenú dôveru?....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?