Ako delegátka v Bulharsku - moja premiéra

Autor: Jana Pšenková | 26.3.2014 o 13:35 | (upravené 26.3.2014 o 14:39) Karma článku: 4,93 | Prečítané:  928x

Práca delegáta nie je taká jednoduchá, ako by si niekto mohol myslieť. A to hlavne ak ste v krajine, v ktorej vám málokto rozumie a ste tam úplne sami. A to sa presne stalo mne. Zatiaľ čo väčšina ostatných delegátov pracovala vo veľkých a známych turistických oblastiach ako Slnečné pobrežie alebo Nesebar, ja som dostala na starosť ľudí, ktorí dovolenkovali niekde na konci sveta v malej dedinke Kiten.

Nesebar - Staré mestoNesebar - Staré mesto

Pravdupovediac, veľa som toho o tomto mieste nevedela, keďže nikdy predtým som tam nebola a informácie, ktoré nájdete na internete a v knihách nemusia byť vždy postačujúce. Spoliehala som sa totiž na prvé stretnutia s majiteľom bulharskej cestovky, ktorá spolupracovala ako zahraničný partner tej mojej. On mi mal totiž ukázať toto miesto, predstaviť mi dôležitých ľudí, poradiť s ktorými poskytovateľmi výletov spolupracovať a podobne. Realita? Celé leto som ho ani len raz nevidela. A namiesto pomoci mi akurát tak telefonicky nadiktoval číslo na česko-bulharského delegáta, ktorý mi vraj "bude vždy so všetkým k dispozícií", Ďaľšia science-fiction. Nehovorím, že mi vôbec nepomohol, ale on mal svoju vlastnú prácu a ja som bola skôr príťaž. A tak som na všetko zostala úplne sama.

Na začiatku to bolo naozaj ťažké. Nie je to len o tom, že som nikoho nepoznala. Problém bol, že spoznať niekoho bolo naozaj ťažké, keďže mi nikto nerozumel. V takej malej dedinke, ako je táto, takmer nikto nehovorí po anglicky. A nanešťastie, to bol jediný jazyk, v ktorom som bola schopná komunikovať. Musím priznať, že som sa asi nikdy necítila taká osamotená, ako prvé týždne strávené tam. Ale mala som svoju prácu, A postupom času sa veci zlepšovali. Podarilo sa mi spoznať ľudí, s ktorými som začala tráviť svoj voľný čas. Áno, popri práci sa vždy aspoň raz do týždňa nájde nejaké to voľno, ktoré strávite na pláži alebo niekde na diskotéke :) Samozrejme na to je najlepšie mať spoločnosť. Mne ju robili niektorí moji turisti, ale hlavne ľudia z recepcie hotela, ktorí anglicky rozumeli. A vďaka nim, ich trpezlivosti a pre nich typickej priateľskej povahe som sa postupne naučila aj nejaké tie základy bulharčiny. A veci šli potom oveľa ľahšie.

Po troch mesiacoch strávených tu, keď som na konci letnej sezóny odchádzala, som plakala ako malé decko. Zvykla som si totiž na túto krajinu, toto miesto, a týchto ľudí. Aj keď začiatky boli veľmi ťažké. Leto v Bulharsku mi dalo veľmi veľa: skúsenosti, zážitky, nové priateľstvá a stala som sa spoľahlivejšou a samostatnejšou.

 

Pozrite si fotky a ďalšie články tu :)

Facebook: Write it down

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?